História

Erb obce Gáň tvorí:

na červenom poli tri zlaté klasy ohraničené z oboch strán striebornými ľaliami.

Zástava obce pozostáva:

z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách bielej, červenej, žltej, červenej a bielej. Vlajka je ukončená tromi cípmi

Obec Gáň leží na juhozápadnom Slovensku, v strednej časti Podunajskej roviny.Jedná sa o rovinu medzi Váhom a Dudváhom s deniveláciami terénu s absolútnymi nadmorskými výškami 120-122 m.Stredom územia v smere sever-juh, preteká potok Derňa, ktorého tok je jedným z bývalých ramien Váhu.
Podľa klimatickej klasifikácie sa toto územie zaraďuje do teplej oblasti s miernou zimou a dlhším slnečným svitom vo vegetačnom období.
Prevládajú severozápadné, západné a juhovýchodné vetry.
Potenciálnu prirodzenú vegetáciu tvorili prevažne jaseňovo-brestovo-dubovo-jelšové lesy, v okolí tečúcich vôd a otvorených vodných hladín vŕbovo-topoľové lesy, na vyvýšených polohách a dunách prevažne suchomilné spoločenstvá s dubovo-brestovými lesmi. Lesné plody neboli súvislé, delili ich plochy krovín a lúčnych spoločenstiev. V súčasnosti je územie takmer zbavené prirodzeného lesného porastu.
Obec Gáň tvoria dve katastrálne územia - Gáň a Brakoň.

V r.1957 sa zlúčili katastrálne obce Gáň a Brakoň v spoločnú obec Brakoňská Gáň.Pred zlúčením obcí mal i Brakoň svoje obecné zastupiteľstvo a funkcionárov, (Jozef Radimák, Martin Mrva, Štefan Vizina, Štefan Líška a ďalší).Nové premenovanie obce nasledovalo v r.1960, keď na mnohé naliehania občanov sa zmenil názov obce znovu na pôvodný Gáň. V r.1959 sa rozšíril pozemok cintorína, okolo ktorého bola vybudovaná nová ohrada. Na brakoňskom cintoríne bola zase postavená márnica. V tomto roku sa tiež prebudovalo ihrisko a bola rozšírená elektrická sieť ako aj verejné osvetlenie.
Predsedami MNV boli: Štefan Kozmér, Štefan Maco, Ján Butko (1965-70), Ladislav Fabo (1970-81),Tibor Matloha(1981-86),Dušan Bucko (1986-90),

Po roku 1989 starostovia: Vincent Mrva (1990-94),Dušan Bucko (1994-2010), Mgr.Denisa Ivančíková (2010-2022), Juraj Dovina (2022-.

Významní rodáci

Najvýznamnejším a najznámejším z našich rodákov je Mons. Vladimír Filo,biskup.V r. 1962 bol vysvätený za kňaza.V r. 1968 odišiel do Ríma, kde študoval filozofiu na Gregoriánskej fakulte.V r. 1989 začal vyučovať cirkevné právo na Bohosloveckej fakulte v Bratislave.
Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu absolvovali aj ďalší rodáci: Silvester Oravec - farár, Vladimír Filo ml. - farár, Maroš Bublinec - farár.
Akademické tituly a vedecké hodnosti získali mnohí naši rodáci.

Prvá písomná správa o obci Gáň sa zachovala v zoborskej listine z roku 1113.Táto listina spolu so zoborskou listinou z roku 1111 sú najstaršími písomnosťami, ktoré sú dnes uchovávané na území Slovenska.
Názov "Gáň" vznikol podľa etymologických výskumov z osobného mena "Gan", ktoré je slovanského pôvodu. V bulharčine existuje osobné meno "Gan", ktoré je odvodené od mena Dragan.
V dobe prvej písomnej správy, teda v roku 1113 obec sa delila na dve časti s rovnakým menom. Predpokladá sa, že bola osídlená najmenej od 10.-11. storočia, keďže v roku 1113 pri vyhotovovaní majetkového súpisu zoborského opátstva sa uvádza, že majetky opísané v listine boli majetkom opátstva už pred vpádom moravského vojvodu Otta na Slovensko.
Pri prvom sčítaní ľudu v Gáni nevedelo čítať a písať 47 mužov a 47 žien.Písať a čítať vedelo 21 mužov a 2 ženy a len čítať vedelo 35 mužov a 57 žien. V Brakoni tento pomer bol nasledovný: ani čítať ani písať nevedelo 37 mužov a 35 žien. Písať a čítať vedelo 7 mužov a 1 žena.Len čítať vedelo 20 mužov a 22 žien.
Dôležitým medzníkom pre ďalší vývoj obce bol 1. november 1883, kedy bola zahájená železničná premávka na trati Galanta - Sereď. Železnica poskytla v nasledujúcich desaťročiach mnohým obyvateľom z Gáne živobytie.
Gáň patrila od 11. storočia cez celé nami sledované obdobie do Bratislavskej župy.Bola súčasťou vonkajšieho okresu.
O celkovom vývoji obce získame obraz aj z údajov o počte domov a obyvateľov. Najstarší údaj o počte obyvateľov pznáme z kanonickej vizitácie z roku 1781. Podľa nej v Gáni žilo 220 katolíkov, 9 židov, 65 osôb bolo iného vierovyznania.
Na vývoj a celkový stav obyvateľstva aj v obci Gáň nepriaznivo pôsobili najmä časté epidémie. Cholerová epidémia v roku 1831 si vyžiadala od 28. augusta do 15. septembra v Brakoni 8 a v Gáni desať životov. Medzi obeťami bol aj Jozef Csuty, šľachtic z Gáne.
Ďalšia epidémia vypukla 12. júna 1849. Bola zapríčinená vojakmi, ktorí boli ubytovaní v Galante a jej okolí.
Táto cholerová epidémia si vyžiadala v Gáni 9 a v Brakoni 7 životov.
Posledná veľká cholerová epidémia bola v septembri a októbri roku 1866. V Gáni zomrelo na túto chorobu 10 a v Brakoni 12 osôb.

Historické budovy

Spôsob života v obci Gáň a Brakoň dokumentujú aj historické pamiatky. V Gáni je to kaštieľ a kostol.Kaštieľ pochádza zo začiatku 17. storočia a je vybudovaný v renesančnom slohu. V 18. storočí bol kaštieľ zväčšený o arkádu a prístavbu a v 20. storočí bol upravený na byty. Je to budova so zvýšeným prízemím s pôdorysom tvaru L. Fasáda orientovaná do ulice je už moderná.Pôvodná arkáda smerom do dvora je so segmentovými oblúkmi a má pruské klenby. V miestnostiach má pruské ale aj renesančné klenby.

Ranorománsky kostol z 12. storočia je vysvätený Svätej rodine. Zbarokizovaný bol v roku 1735. V kanonickej vizitácii bratislavského dištriktu z rokov 1561 a 1562 sa kostol neuvádza. Je to jednoduchá jednoloľová stavba s podkovite zakončenou apsidou. Na východnej strane je zachované pôvodné románske okienko, na južnej strane je pristavaná sakristia. Na západnej strane je vstavaný nový chôr, fasáda je členená veľkými polkruhovými oblúkmi. Hlavný portál kostola je na západnej strane. Má sedlovú strechu s malou vstavanou strešnou vežičkou. V kostole sa nachádzajúci obraz sv. Jozefa je z konca 18. storočia.

O malom kaštieli v Brakoni sa zachovala správa v kanonickej vizitácii z roku 1781. Bližšie údaje o tejto budove nemáme k dispozícii. Kaplnka sv. Anny je baroková z konca 18. storočia a bola upravená v roku 1908.

Dejiny obce

Začiatky dejín obce siahajú ďaleko pred prvú písomnú zmienku do najstaršej minulosti, do obdobia praveku.Prírodné podmienky v okolí obce Gáň sa postupným prirodzeným vývojom stávali vhodné na to, aby sa tu usadil človek.Intenzívne ich začal pretvárať a prispôsobovať svojim potrebám už od mladšej doby kamennej.
Na začiatku 60-tych rokov zistili pracovníci Archeologického ústavu SAV viacnásobné narušenie kostrových hrobov, ktoré boli súčasťou rozsiahlejšieho pohrebiska, ktoré je už zväčša zničené.
Roku 1962 boli zachránené zlomky ľudských kostí a 2 bronzové esovité náušnice, ktoré datujú pohrebisko do 11. storočia.
Najstaršie stopy osídlenia (neolit)boli zistené v polohe "Za štrekou", kde koncom augusta 1981 bolo povrchovým prieskumom získaných niekoľko črepov z hrubostennej keramiky s prímesou sľudy na temene prieskovej duny v severnej časti chotára obce.
V 11. stor. sa začali budovať románske kostolíky v strede dediny na vyvýšenom mieste a okolo nich vznikli radové cintoríny.
Na terajšom severnom okraji intravilánu dodnes stojí včasnorománsky kostol sv. Rodiny z 12.stor.,v baroku prestavený.
O ďalšom postupe osídlenia v stredoveku nás už od r. 1113 informujú písomné pramene, na základe ktorých môžeme sledovať ďalší vývoj života obce.